Blog

Poslednú dobu sa mi stáva, že sa pristihnem pri otázkách o čom vlastne BODKA je? Je o mne? O nás? O vás? Je o nádeji. Nádeji pre nás a pre prírodu, ktorá je okolo nás. Žijeme v mestách, v domoch, izolujeme sa od nej. Ale je to skutočne dobré? Bojíme sa, ak naše deti padnú[Čítajte ďalej]

Zase raz niečo z môjho obyčajného pozorovania. Nie som odbroníčka v danej oblasti, nemám na to ani papier ani školu. Jediné čo mám je škola života a kúsok sedliackeho rozumu. Chodím po našom východe, kde nič nie je a snažím sa už nič nevidieť a o ničom nepísať. Nedá sa. A prečo? Lebo vidím malých ľudí, ktorí sú môjmu srdcu tak blízky[Čítajte ďalej]

Dostala som sa na dve hodiny od mojich krpcov a sedím u manžela v kancelárii. Pripravila som si všetky veci, ktoré chcem stihnúť, kým budú krpci spinkať a premýšľam nad tým, ako strávime zajtrajší deň. Nebude to ťažké, pretože posledné dni ich napĺňa maľovanie temperami na plátno a hranie sa na pirátov. Takže je jasné čo[Čítajte ďalej]

Stretla som nedávno jednu moju známu. Po zdvorilostných frázach, ktoré nemám veľmi rada, sa ma spýtala, ako sa mám. „Nemám sa dobre,“ bola jednoduchá odpoveď. Povedala: „Ok, tak sa maj.“ Nechala ma stáť s prekvapeným výrazom a ja som si uvedomila, ako veľmi mi pomohla. Vďaka nej som si uvedomila, akí sme prázdni. Aké uponáhľané[Čítajte ďalej]

Pred Vianocami som rozmýšľala, aké to je jednoduché, žiť instatný život. Instantné vzťahy, instantná práca, instantná výchova, častokrát bez pravidel, aby to bolo čo najpohodlnejšie. Keď sa na to pozrieme z blízka, áno je to jednoduché a vďaka tomu možno stíhame viac. Ráno stačí zapnúť varnú kanvicu vysypať akože “kávu” a medzi tým si umyť[Čítajte ďalej]