Pred Vianocami som rozmýšľala, aké to je jednoduché, žiť instatný život. Instantné vzťahy, instantná práca, instantná výchova, častokrát bez pravidel, aby to bolo čo najpohodlnejšie. Keď sa na to pozrieme z blízka, áno je to jednoduché a vďaka tomu možno stíhame viac. Ráno stačí zapnúť varnú kanvicu vysypať akože “kávu” a medzi tým si umyť vlasy a obliecť sa. Samozrejme skôr kým vstanú deti. Ale ak si kávu namelieme možno ručne, ostaneme chvíľku dlhšie v pyžame a uvaríme si ju v „kotogó“, chuť a vôňa nás donúti zamyslieť sa.
Medzitým pripravíme raňajky a s úsmevom privítame krpcov do nového dňa. Môžeme objaviť nový rozmer života. Áno viem, stojí to viac námahy, skoršie vstávanie, ale ten pokoj, ktorý vďaka tomu zažijete, je na nezaplatenie. Píšem to preto, lebo si hlboko uvedomujem, že spomalenie nášho rýchleho „toto musím, tamto nestíham a podobne…“ nás oberá o tie krásne momenty života.
Tento víkend som to videla v praxi a nanovo sa táto myšlienka ku mne vrátila. V piatok sme mali „deň otvorených dverí“ vďaka tomu, že sme od 27.12. kúsok prerábali byt. Ja viem, niektorí to s nami aktívne žijete a som vďačná, že sa s nami tešíte.
Striedali sa u nás odborníci z rôznych oblastí a musím povedať, že to bola dobrá škola. Z každou skupinkou som trávila istý čas. Dali sme si spolu minimálne kávu a vďaka deťom, ktoré častokrát situáciu odľahčili, som si uvedomila, že práca a čas je niečo čo sa nedá ani vyčísliť a častokrát ani zaplatiť. Ľudia, ktorí u nás boli, robili svoju prácu na viac ako 100%. Pre viacerých to je poslanie. Videla som, že v tom mali srdce. Preto mi je ľúto, že častokrát to nasadenie a lásku s nami nestíhajú zdieľať tí najbližší, najmenší, pretože s nimi skoro nikdy nie sme. Na futbalku sadá prach, tanečná už dávno skončila a deti medzi tým už vyrástli a majú svoj život. Bez nás. Bez rodičov.
Dnes vonku sneží. Je krásne. Ak máte malé deti, sadnite s nimi na sánky a sánkujte sa. Naozaj je to nádherný zážitok. Ak máte veľké deti, choďte spolu do prírody, na kávu, na čaj. Smejte sa spolu, plačte spolu, hrajte sa spolu, varte spolu, upratujte spolu, tancujte a maľujte ale nenechajte ich bezcielne browsovať na nete s vierou, že tam sa toho naučia najviac. Nenaučia. Vy ich naučíte. Vaše srdce im rozumie a hlava naučí. Neuspokojte sa s Nescafé keď môžeťe mať čokoládové „kotogó“. Život, ktorý je prežitý tak skutočne autenticky, môže priniesť vôňu a chuť, do ktorej sa zamilujete. Ja vám to viac ako úprimne prajem aj na dnešný deň.