Poslednú dobu sa mi stáva, že sa pristihnem pri otázkách o čom vlastne BODKA je? Je o mne? O nás? O vás?
Je o nádeji. Nádeji pre nás a pre prírodu, ktorá je okolo nás.
Žijeme v mestách, v domoch, izolujeme sa od nej. Ale je to skutočne dobré? Bojíme sa, ak naše deti padnú na kolená do blata, bojíme sa keď ochutnajú zem. Tú zem, z ktorej prichádza bavlna a ktorú si v konečnom dôsledku obliekame. Bojíme sa chrobáčikov, pavúkov, vtáčikov lebo sme zabudli na to o čom ten život vlastne je. Veľa krát píšem o tom, ako sa ponáhľame. Všetci. Do práce, do škôl, domov, do mesta, z mesta, z postelí, do postelí a podobne. O čom vlastne život je? Tento víkend som zobrala deti ďaleko z mesta, rovno na koniec sveta. Na Lúčinu. V podstate do ničoho. Zobrali sme pár semienok, trošku jedla, vodu a hrable.